A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Slovensko - Cestopisy

Nepoznané miesta Slovenska – Šomoška

Výlet do Cerovej vrchoviny na Šomošku

Pri mnohých cestopisoch to môže vyzerať, že turisti vyhľadávajú len zahraničné miesta a osvedčené pamiatky a turistické atrakcie. No Slovensko má mnoho zákutí, ktoré sú dokonca neznáme aj pre človeka, čo ich má niekedy rovno pod nosom. V čase, keď chceme ušetriť nejaké to euro v peňaženke, je to aj dobrá alternatíva voči zahraničiu a na druhej strane spoznáme miesta o ktorých si myslíme, že nie sú vôbec zaujímavé a seba samých tým prekvapíme.
Jedným takým je aj pohorie Cerová vrchovina na juhu Slovenska, ktorá tvorí z veľkej časti hranicu s Maďarskou republikou. Najbližšie mesto je Fiľakovo, neďaleko je Lučenec, čo je samo o sebe pre väčšinu Slovákov neznámy pojem. Cerová vrchovina je Chánená krajinná oblasť a najvyšším vrchom je Karanč (728), ktorý vidieť z diaľky a má podobu ťavieho chrbta. Najznámejšia časť Cerovej vrchoviny je Národná prírodná rezervácia Šomoška, ktorej fotky sú známe už viacerým, hlavne Kamenný vodopád z čadiča, ktorý patrí medzi unikáty nie len na Slovensku ale aj v celej Európe. Ja som mala tento skrytý skvost takpovediac pod nosom, no navštívila som ho až minulý rok na typickú jeseň, keď vám to pekne šuští pod nohami a všetko je pekne podzimne sfarbené.
Náučný chodník Šomoška je vhodne upravený a označený, budú vás naň pozívať tabule už z ďalekého okolia. My sme sa tam poľahky dostali autom na trase od Lučenca v smere na Fiľakovo a v Šiatorskej Bukovinke sme odbočili na lesnú cestu, kde je už značená turistická trasa, no ak nechcete asi dva až tri kilometre šliapať, tak budete radi, že sa odveziete. Autá majú vstup povolený a hore pri vstupe je aj parkovisko, takže všetko pekne pripravené. Vstup na náučný chodník tvorí malá búdka, v ktorej „ordinuje“ otužilá teta a vyberá malé vstupné, predáva pár suvenírov a pohľadnice, neodolala som a nostalgicky som si jednu zakúpila. Peniaze slúžia na údržbu chodníka, v podstate sa jedná skôr o symbolickú čiastu, nejaké euro, dve, nakoniec keď vám teta poradí kadiaľ ísť a úprimne rada sa porozpráva, tak budete radi, že ste ju neobišli. Náučným chodníkom sa viete dostať na viac smerov, všetko tvorí ale jeden veľký okruh, ktorý sa nám podarilo, aj napriek pokročilejšej hodine, prejsť skoro celý. My sme sa vybrali smerom na zrúcaninu hradu, ktorý v diaľke od vstupu z vrchu lúky tróni ako nejaký ústrižok z hororového filmu. Počas asi dvojkilometrového úseku naň sme stretli možno tri skupinky turistov, inak sme si krásu lesa vychutnávali sami, občas sme už aj čakali, že na nás vyskočí nejaká srnka, no neudialo sa. Tesne pod vrcholom, asi približne 500 metrov, je Kamenný vodopád, ktorý v skutočnosti vyzerá menšie ako na fotkách, no i tak je to pozoruhodný pohľad. Nižšie pod ním je taktiež čadičové pole, ktoré sa môže zdať ako omyl prírody, keby sme nevedeli o tom, že tam je, myslela by som si, že si z nás niekto urobil žart v podobe rozsypaného rovnako tvarovaného kamenia. Výstupom na zrúcaninu sa dostávame nad maďarskú dedinu Somoskőújfalu s výhľadom na ihrisko, kde sa dohrával nedeľný „majstrovský“ futbalový turnaj. Z tejto strany sa taktiež nachádza vstupná búdka s podobnou pani, ako nás vyprevádzala dole, s tým rozdielom, že sa mala o niečo viac pohodlnejšie. Z hradu bol nádherný výhľad na okolité lesy, na dedinky a lúky, no čas bežal a my sme chceli stihnúť ešte ďalšiu časť trasy.
Tou bola trasa na bývalý lom, kde sa kedysi ťažil čadič, ktorý sa používal ako dlažba a vyvážal sa aj do okolitých krajín, teraz tam zostalo už len memento v podobe tabúľ, ktoré informujú o minulom úspechu a bohatstve okolia. Tentoraz sme už nestretli nikoho, len málo ľudí zablúdi touto trasou, takže sme mali celý lom pre seba. Občas sem chodia väčšie skupinky turistov, no táto oblasť by si ich zaslúžila omnoho viac.
Schádzali sme dole pri začínajúcej sa tme s pocitom kvalitne stráveného dňa. Tento náučný chodník je určený ako oddychová prechádzka pre turistov ako aj pre starších ľudí a tých menej zdatnejších, za dobrého počasia ale aj skrytý pod pršiplášťom. Dúfam, že podobné miesta budú čoraz viac navštevované našincami, aby sme sa potom nehanbili, keď nebudeme vedieť, aké krásy sa nám skrývajú pod nosom.

ďalšie cestopisy
Fotoalbumy
Komentáre
0 príspevkov
Zoradiť podľa času | Zoradiť podľa vlákien vzostupne zostupne

Pri vkladaní príspevku do diskusie ako neregistrovaný užívateľ budete mať pri vašom príspevku zobrazenú IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@